Bioshock - podmorský blázinec

"Tma. Necítim si ruky. Nemôžem dýchať. Topím sa. Tesne ma minul tonúci kus lietadla a o sekundu sa stratil v čierňave mora. Musím vyplávať na hladinu. Konečne lapám po vzduchu. Čo sa stalo? Všade okolo mňa sú horiace trosky lietadla a jeho zadná časť sa pomaly potápa pod hladinu. Cez oslepujúce plamene som niečo zbadal. Je to nejaká stavba ožiarená len mesačným svitom. Maják? Ako sa do stredu Atlantiku dostal maják? Vstupujem dnu a mohutné kované dvere za mnou ťažko zapadli. Znova je tma“.

Cesta lietadlom sa pre nášho hrdinu nezačala najlepšie. Alebo skôr sa skončila skôr ako sa začala. Cigaretka a dym z nej vychádzajúci je to prvé, čo uvidíte. Pohodový nočný let sa však zmení na peklo v okamihu, kedy sa lietadlo zrúti do chladného mora a Jack je jediným preživším. S dochádzajúcim kyslíkom okamžite mieri smerom nahor a po vynorení okolo seba vidí len horiace trosky. V tomto momente sa už môžete chopiť ovládania a začínate plávať preč od horúceho pekla. V popredí zazriete obrovský maják a potápajúci sa chvost lietadla. Neostáva vám nič iné ako dostať sa k tajomnému majáku. Stúpate po schodoch a vchádzate do dverí, kde nevidíte ani na krok. Inej možnosti niet a stačí už len jeden krok... a dvere sa zabuchnú, chvíľkovú tmu ruší len vaše dýchanie. Zrazu začujete elektrické praskanie a postupne sa začínajú rozsvecovať archaické neóny a vy vidíte schody vedúce kamsi do podzemia. Do uší vám hrá prijemná hudba, no hoci sa píše rok 1960, zdá sa vám i tak trochu staršia. Lenže cesty späť – a vlastne žiadnej inej cesty – niet a podivuhodný štýl art deco sa vám začne vrývať pod kožu vstupom do výťahu, ktorý vás zoberie na krátku exkurziu pod vodnú hladinu.

Spočiatku to skutočne nevyzeralo zle, avšak postupne si Andrew Ryan začal uvedomovať, že by bolo fajn kontrolovať trh s Adamom a plazmidmy (extra schopnosti), ktorý sa rozrástol do obrovských rozmerov a v konečnom dôsledku začal i škodiť. Niektorí šialení chirurgovia začali používať Adam na skrášlenie tiel modeliek, pričom výsledkom bolo skôr zohavenie a abstraktná ľudskosť hraničiaca s dadaistickým umením. Proti Ryanovi však povstala početná skupina a ako už býva zvykom, ľudstvo miesto toho, aby držalo pokope, si išlo dať jednu po tvári. A pri facke rozhodne nezostalo. Toto všetko sa dozvedáte postupne v hre, no po zastavení vás prekvapí prvá interaktívna scéna. Človek je zavraždený akousi ohavnou príšerou, z ktorej sa však vykľuje zmutovaný človek. Potichu sa pozeráte na krvavé vraždenie a dúfate, že si vás vrah s hákmi na oboch rukách (pracovne nazvaný kapitán Hook pre dospelých) nevšimne. Keď dokoná svoje dielo skazy, začne vetriť po okolí a deformovaným hlasom, či skôr kombináciou syčania a škrekotu, prehovorí... a možno sa pýta len sám seba. Cíti vás. Vyskočí na výťah, pokúša sa dostať cez strechu vášho podmorského plavidla, no nepodarí sa mu to, tak to nechá tak a ide si po svojom. V tom momente sa otvárajú dvere a vy máte vstup do elitného mesta Rapture, kde každého čaká len to najlepšie. Vstup voľný, vitajte a usmievajte sa.

Okamžite vás kontaktuje tajomná postava menom Atlas. Dáva vám rady, poučuje a presviedča o tom, že on je pre vás jediná záchrana a vlastne i vy pre neho. Komunikuje s vami cez obstarožnú vysielačku a jeho prvé upozornenia nahrádzajú tutoriál. Hneď po prvých krokoch zisťujete nasledovné informácie: Rapture je svet tajomný a temný. V mnohých prípadoch je prostredie zahalené do tmy a len občas vás oslepí svetlo zo žiarivých neónov. Hororové prostredie je vynikajúcim spôsobom dopĺňané zvukmi v pozadí. Celé prostredie je navyše poškodené, zničené a prvý kontakt býva väčšinou nasledovný. Prídete na nové miesto a spočiatku nevidíte žiadneho protivníka, no počujete ho. Nasleduje preskúmanie danej miestnosti, keď zrazu „začnete cítiť“, že sa na vás niekto, alebo v tomto prípade skôr niečo, valí a inštinktívne sa otočíte. Podivné monštrum bežiace s hrdelným výkrikom dokonale rozhodí sústredenie a pokým nemáte nervy s ocele (či ste do hry neprenikli celým duchom), nemusíte sa vždy trafiť, pretože pohyb každej postavy je rýchly, doslova vnímate ako po vás jednotliví nepriatelia prahnú.

Jedna z unikátnych vlastností Bioshocku je, že má niekoľko spôsobov, akým sa dá dohrať, a každý je iný. Napomáha tomu pestrá škála vylepšení a upgradov, či už fyzických alebo zbraňových, no nikdy sa nedajú použiť všetky naraz. Preto si treba zvoliť vlastnú cestu a rozhodnúť sa len pre niektoré z nich. Tak isto sa treba rozhodnúť niekoľko krát aj v príbehu, na ktorú stranu sa prikloniť, pretože potom už niet cesty späť. Celému svetu Rapture vládnu látky zvané adam a eva získavané zo záhadných podmorských slimákov. Tieto substancie drasticky menia zručnosti osôb, ktoré po vpichnutí nadobúdajú nadľudské vlastnosti ako mrazenie, elektrický šok alebo telekinéza.

Vedľajšie účinky ako halucinácie, vidiny duchov, pomätenie a vysoká závislosť je pre väčšinu užívajúcich nepodstatná. Nové vedomosti (plazmidy) sa kupujú v špeciálnych automatoch za látku adam. Plazmidy spotrebúvajú pri používaní sérum eva (niečo ako mana), ktoré je možné kúpiť, alebo nájsť. Substanciu adam je možné získať jedine od dievčatiek zvaných malá sestra, ktoré ich získavajú z tiel pomocou veľkej striekačky. Sestry sú ale strážené ťažkými ozbrojencami menom Big Daddy. Ak teda chcete adam, musíte ísť do konfrontácie s týmito plechovými obludami, načo budete potrebovať výzbroj.

Od začiatku je k dispozícii hasák, no s ním veľa škody nenarobíte. Aj pištoľ je skorej len na plašenie vtákov, no pri takej brokovnici a samopale už začínajú nepriatelia utekať a ak vytiahnete granátomet, chemický vrhač či kušu, tak radšej zalezú do dier. Každá zbraň má tri druhy vlastných nábojov. Štandardné, protipechotné a prierazné, poprípade elektrické alebo zápalné. Do granátometu naládujete míny aktivované pri pohybe, trieštivé granáty alebo teplo vodivé rakety a taký chemický vrhač dokáže obsluhovať okrem plameňometu (treba napalm) aj mrazenie (ak máte dusík) alebo púšťať blesky (elektrický gél).

Zbrane sa dajú v automatoch na to určených vylepšiť, no len jedno vylepšenie na automat. Ponúka sa zmenšenie spätného rázu pri samopale, zvýšenie účinnosti mín, zväčšenie zásobníka do pištole a veľa ďalších. Že nestačí? Náboje si môžete aj vlastnoručne vyrobiť z haraburdia v debničkách a krabiciach, tak isto ako bojové, fyzické a strojné tonikum. A čo to je? Jedná sa o pasívne skilly nepriamo ovplyvňujúce postavu. Pri použití lekárničky sa pridá viac zdravia, mŕtveho môžete prezrieť ešte raz a nájdete aj predmety hlboko v kapsách alebo pri inkasovanom zásahu uštedríte útočníkovi elektrický šok.

Strojové tonikum ovplyvňuje hackovanie do kamier, palpostov, či predávajúcich automatov a prebieha vo forme minihry pipemania. Treba teda pomocou rôznych dielikov trubiek priviesť vodu z jedného miesta na druhé. Toniká spôsobujú spomalenie toku vody, zmenšenie pravdepodobnosti výskytu poplachových alebo skratových polí, či lepšiu schopnosť otvoriť trezor. Fyzické toniká sú rôzne druhy kamufláže pred kamerami, spomalenie bezpečnostných systémov, alebo môžete aplikovať chlastometer, ktorý v malých dávkach premieňa alkohol na evu. Bojové toniká majú vzťah na kontaktné súboje alebo zlepšia odolnosť na mráz, či oheň. A zase platí, veľa schopností = málo použiteľných slotov. Nepoužité toniká a plazmidy sú odložené v génových bankách rôzne sa vyskytujúcich v úrovniach, kde sa dajú ako na jedinom mieste vymeniť. A hráč preberaj a vyberaj.

„Nie, nie, nie! S týmito primitívnymi nástrojmi sa ďalej nedostanem. Potrebujem viacej evinho séra, jedine táto látka mi pomôže vyrovnať sa Bohu. Čo dokážem so skalpelom? Len ďalšiu atrapu, aké visia tuná všade naokolo. Doktor, pacientka si želala len plastiku nosa. Načo plastiku, keď z nej môžem urobiť bohyňu? Dáme jej viac séra! Doktor to nemôžete, ja zavolám primára. Ty už nezavoláš nikoho, sestra. Doktor odložte ten skalpel. Doktor!!!“

Momentov, kedy sa adrenalín valí ušami, je nespočet a nepriateľov taktiež. Občas sa teda musíte zastaviť a brániť. Big Daddy je neškodný, pokiaľ ho nenapadnete, alebo neohrozíte malú sestru. So splicermi je to ale čiernejšia káva. V určitom momente musíte pracovať na vakcíne pre otrávené stromy, pretože len tie sú zásobárňou kyslíka pre celé Rapture. Ryan, zakladateľ tohto podmorského raja, okamžiku využíva a posiela komando zabijakov, aby si s vami poradilo raz a navždy. Rýchlo zatvárate pancierové dvere, ale autogén na druhej strane, ktorý sa reže cez masívne oceľové pláty, pomaly ale isto odkrajuje viac a viac z hrdzavej konštrukcie. V chodbičke ticho chrčia provizórne guľometné palposty urobené z otáčacích stoličiek.

Oba nahackujete a už pracujú pre vás. Až teraz oceníte šikovného pomocníka na prienik do systémov, ktorý vyrieši problém s hackovaním za vás. Všíma si vás ale červené oko kamery a ak by nebolo špeciálneho upgradu, kedy kamerám trvá dlhšie vás rozpoznať, spustil by sa alarm. Pár sekúnd hackovania a aj kamera je vaša. Bežíte o miestnosť vzad, kde pomocou telekinézy zahádžete vchod vášho posledného útočiska haraburdami a prístrojmi. Ani si nevšimnete, že spolu s vami tam zostal ešte veľký tatko. Rachot padajúcich dverí oznamuje, že nepriatelia sú už za rohom. Prebíjate všetky zbrane na protipechotné náboje. Mínometom ešte nastražíte tri míny a okamžite prezbrojujete na trieštivé granáty v prípade, že bude najhoršie. Ešte dávka evy do žíl a ste pripravený!

Kamera detekuje nepriateľov a začne jačať ako zmyslov zbavená, vypúšťa dvoch lietajúcich strážcov so samopalmi. V tom zareagovali aj veže a roztáčajú pásy s nábojmi. Tridsať sekúnd. Potom nastal kľud. Odviedli veže a strážcovia svoju prácu? Náhle sa ozvala explózia míny. Nie, prešli cez nich! Musí ich byť strašné množstvo, keď si poradili s obranou za pol minúty. Plameň z horiaceho nábytku osvetlil strop aj pohyb na ňom. Boli to spider spliceri a sprevádzala ich armáda bežných nepriateľov. Vystreľujete z ruky oheň a rozliaty olej na dlážke vzbĺkol ako ohnivá stena. Traja zahučali v plameňoch a podpaľujú aj ďalších.

Priťahujete telekinézou do plameňov propánové fľaše z druhého konca miestnosti a výbuchy odhadzujú mŕtvych aj živých ku stenám. Pavúčí nepriatelia už preliezli ponad barikádu a spúšťajú sa vám poza chrbát. Nestíhate nabíjať náboje do brokovnice a navyše sa už ostatní pustili do rozoberania barikády. Hádžete na Big Daddyho zelenú mazľavú guľôčku, odteraz je tatko váš kamarát. S buchotom sa púšťa do nepriateľov pri barikáde. Červenú guľôčku zúrivosti hádžete na niekoľkých nepriateľov, ktorí sa pustia do seba, no stále je to málo a nepriateľov neubúda!

Zásobníky sa míňajú rýchlosťou svetla, no nie tak rýchlo ako lekárničky a evino sérum. V kaluži slanej vody, ktorá natiekla cez prestrieľané tesnenie stojí niekoľko monštier a vyslaný blesk na vodnú hladinu v nich začne doslova tancovať, až pokým ich nespáli na uhoľ. Tatkovi sa darí a pod nohami mu leží niekoľko mŕtvych tiel. Dávate si ostatnú dávku evy a posledných preživších mrazíte na ľadové karikatúry ľudí. Dávka zo samopalu ich rozbíja na tisíc kúskov. Rev ustal a opar sa rozplynul. Chrapľavý hlas z reproduktoru hlási úspešné vypustenie vakcíny na stromy. Pre tento krát ste to prežili.

„Včera som videla opäť našu malú. Takmer som ju vôbec nespoznala. Sú to už tri týždne, čo nám ju Ryan zobral. Vraj, nebojte sa o ňu, čoskoro sa vám vráti. Odvtedy som ju už nevidela, až teraz. Držala sa za ruku s tým monštrom. Filip, ona ho volala tatko. To veľké kovové monštrum nazvala svojím otcom! Keď som ju chcela odtrhnúť a zobrať naspäť, zaútočila na mňa. Filip, nemá to zmysel, z Rapture sa nedostaneme a bez mojej malej nemá zmysel ďalej žiť. Ona bola to jediné, čo mi dávalo ešte nejakú nádej bojovať. Nechcem dopadnúť ako ostatní a preto to ukončím sama. Zbohom.“

Po urputných súbojoch si zdravie okrem lekárničky doplníte rôznymi čokoládkami, chipsami, koláčikmi a tyčinkami. Eva sa dá okrem séra doplniť fajčením cigariet a dútnikov (o nezdravosti fajčenia vás presvedčí klesajúce zdravie) alebo alkoholom rôznych značiek a druhov (a že sa dá pekne ožrať!) Zdravie môžete kúpiť v lekárskych automatoch, ktoré po hacknutí ponúkajú lepšie ceny, alebo ich rozbiť a dostanete lekárničku grátis, no zariadenie už nepoužijete. Za peniaze z pokladníc obchodov a z mŕtvych nakúpite strelivo, zahráte si automaty, alebo necháte vyveštiť budúcnosť zo stojana s kúzelníkom. Ak nájdete aj fotoaparát, môžete fotiť jednotlivých nepriateľov a za výskum z fotiek môžete dostať nové tonikum, alebo zistíte ich slabinu využiteľnú v boji.

Bioshock sa vraj dá dohrať za osem až desať hodín. Podtrhujem slovo dohrať, pretože ak vás svet Rapture vtiahne a vy sa budete doslova piplať s každým levelom, len aby ste preliezli cez všetky skryté miestnosti a pochopili všetky súvislosti a fakty, tak bude aj dvadsať hodín málo. Príbeh sa odkrýva zo zanechaných odkazov na magnetofónoch, z ktorých sa dozvedáte o bezradnom súboji s vládcom Rapture, o výskumoch psychicky narušených náckov a ich nechutných pokusoch, o vzťahoch medzi jednotlivými postavami, ale aj bežné rozhovory a rôzne sťažnosti na podmorský raj, ktoré len viac upevňujú atmosféru.

Grafický koncert je optimalizovaný a spustiteľný aj na slabších strojoch, ale je to niečo podobné, ako počúvať svojho obľúbeného interpreta vo walkmane. Tá pravá extáza a zimomriavky prichádzajú až pri silnejších GPU-kach a duálnych CPU-čkach. To je potom koncert priamo z prvej rady. Sťažovať sa na hardvérovú náročnosť v tomto prípade nemá zmysel, pretože až tu Unreal Engine 3 ukazuje svoju pravú tvár a chcieť aby bol nádherný a hrateľný zároveň na slabých strojoch je nemožné. Toto sa týka len PC samozrejme, Xbox360 má all inclusive. Finesy typu lejúca sa voda, roztápajúci ľad, zvlnenie vody po vhodení objektu, hra svetiel a tieňov, kedy vidíte tieň nepriateľa na stene, otrasy pri chôdzi Big Daddyho, dym, para, mrznúci vzduch, horiaci olej na hladine, realistické pohyby postáv, to všetko je par excelance.

Všetky úrovne sú ladené v štýle Art deco a dizajn spôsobuje v mnohých prípadoch stiesnenosť a klaustrofóbiu. Predstavu depresie umocňuje myšlienka na milióny kubických ton vody za oknami, ktoré o sebe dávajú vedieť formou praskajúcich skiel a cícerkami vody zo zlého tesnenia. Pri pohľade z okna máte pred sebou niektoré časti Rapture ako na dlani. Z neónov vzdialenejších budov sa k vám dostane len farebný opar, z tých bližšie si môžete prečítať nápisy Bar, tanečný sál, poprípade reštaurácia. A more okolo akoby žilo vlastným životom. Húfy pestrofarebných rýb cestujúcich z miesta na miesto, veľryby sa premávajú medzi mrakodrapmi ako majestátne koráby, či flóra na skalách tancujúca podľa morského prúdu. Potom sa znovu otočíte do tmavej miestnosti, kde poblikajúca lampa osvetľuje zvyšky nedojedeného jedla a rozliateho alkoholu zo silvestrovskej oslavy 1959. A vy, po kolená v slanej vode, len s niekoľkými nábojmi v brokovnici, musíte isť ďalej do tmy za sporadicky sa ozývajúcej melódie 60-tych rokov z roztrhnutého ampliónu.

„Všetko je stratené. Posledný odpor zomrie so mnou. Každý už zabíja len kvôli Adamom a Evinmu séru. Nikto už nie je normálny. Stali sa z nich monštrá. Zo všetkých! Počujem, ako sa blížia ku dverám. Asi sa im podarilo prejsť cez barikádu a nastražené obranné systémy. Chcú zo mňa vysať všetko sérum. Nechajú ma vykrvácať a potom mi vezmú všetko, čo mám. Bez boja im ho ale nedám, nie, nie, NIE!!! Dám si ešte poslednú dávku a tá ma udrží v bdelosti. Nie, musím si dať všetky, nič im tu nezostane, nech si to zo mňa tá malá suka vytiahne.“

Ako to zhrnúť do niekoľkých slov? Napadá ma len: unikátne a prepracované, maximálne hrateľné, graficky očarujúce a svieže, nezabudnuteľné, extatické, smutné, tajomné, bezkonkurenčné, bezchybné, neuveriteľné, a mnohé iné slová, ktorým neviem prísť na meno. Bioshock je proste koncert, na ktorom by ste nemali chýbať.